|
12. Deň KVT Košičan - Liptovská Teplička - Nízke Tatry - 30.06.2018 Nápad, kde uskutočniť 12. ročník nášho klubového dňa, skrsol minulý rok počas túry na Panskú hoľu, na ktorej sme objavili penzión Vikartovský mlyn, príjemné prostredie v blízkosti Čierneho Váhu, krásnu obec Liptovskú Tepličku a nádherné výhľady na Nízke a Vysoké Tatry. Na Výročnej schôdzi bol návrh prijatý veľkou väčšinou členov klubu a tak v dnešné sobotné ráno 30. júna 2018 máme na dohodnutom parkovisku pripravený autobus a prichádzajúci účastníci zájazdu môžu nastupovať. Odchod z Košíc nám trochu skomplikoval malý problém. Pôvodne sme mali objednaný 55 miestny autobus a prišiel iba 50 miestny. Predseda klubu teda zaimprovizoval a rozhodol sa, že bude šoférovať a zvyšných cestujúcich zoberie do auta. Vyštartovali sme načas smerom do Liptovskej Tepličky a podľa časového harmonogramu sme prišli na miesto s názvom Pred Soľankou. Ako sa vraví všetko zlé je na niečo dobré. Ešte pred dňom „D“ sme hútali, či budeme vedieť zastať autobusom uprostred cesty a či zbadáme rázcestník so žltou značkou, kde začína pešia trasa. Tým, že posádka v aute mala nižšie zorné pole, ako my vysoko v autobuse a videli lepšie všetko pri ceste, nakoniec sme veľmi presne zastali na širokom priestranstve hneď oproti rázcestníku, ktorý zakrývali konáre stromov. Aj ďalšia prekážka bola teda zvládnutá. Krátky príhovor predsedu ku účastníkom Dňa KVT Košičan, rozlúčka a predseda s dvoma ďalšími členmi pokračoval autom ku Vikartovskému mlynu. Na kóte Pred Soľankou sme sa rozdelili do dvoch skupín. Dali sme náskok prvej skupine, ktorá pôjde aj na Panskú hoľu, ale vynechá KPČ v Liptovskej Tepličke a náučný chodník. Po úvodných informáciách o trase, o pár minút sme sa pohli aj my - druhá, početnejšia skupina. Stúpanie bolo príjemné, iba nás prekvapilo množstvo vody a blata na ceste. Vyššie to už bolo suchšie, ale zase na turistickom chodníku bolo veľmi veľa raždia po spracovaní kalamity, tak sme museli ísť opatrne. Tieto nepríjemnosti však vykompenzovali rozkvitnuté lúky plné kvetov, krátka zastávka na ochutnávku čučoriedok a postupne aj pribúdajúce výhľady. |
|
Až nakoniec sa nám odkryli celé Vysoké Tatry len s jedným obláčikom. Neskôr, ako sme postupovali sa ukázali vľavo Západné Tatry s Bystrou a vpravo pohorie Kozie chrbty s Kozím kameňom. Na Doštianke (1235 m) sa nám otvoril dokonalý kruhový výhľad, keď oproti sme mohli pozorovať hrebeň Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou. Pofukoval chladnejší vietor a tak sme sa schovali do zátišia ku stromom a tam sme sa nadesiatovali. Okrem nás na Doštianke odpočívalo aj stádo kráv, ktoré ani nevedeli na aké nádherné a pre nás vzácne panorámy sa dívajú. Kompozícia skupinovej fotky a videa bola dosť zložitá, lebo sme chceli, aby boli v zábere zachytené aj kravy, aj Tatry, aj Kráľová hoľa, aj všetko ... nakoniec sa to podarilo. |
|
|
Počas zostupu do Sedla pod Doštiankou bolo oproti zreteľne vidieť cestu na Panskú hoľu. Naša skupina pokračovala zo sedla modrou značkou, ktorá vedie priamo do Liptovskej Tepličky. Aké milé prekvapenie, keď nám v polovici cesty išli oproti dvaja naši účastníci z auta. Trochu sme sa ešte zarozprávali s bačom, ktorý hľadal stratené ovce a dorazili sme do Liptovskej Tepličky. V Liptovskej Tepličke nás už čakala milá pracovníčka od pána starostu. Najprv nás zaviedla do informačného centra pre pečiatku do záznamníkov a kde sme si mohli kúpiť magnetky, pohľadnice a turistické známky a potom už nasledovala druhá časť programu - KPČ, keď nám naša pani spriedkyňa porozprávala o histórii obce a poukazovala zvláštnosti obce: stodolište, zemiakové pivnice, amfiteáter na kultúrne slávnosti. Vyšli sme na skalnú vyhliadku Turnička a zašli aj ku prameňu Škverkovec s krásne upraveným okolím. Po tomto zaujímavom kultúrno-poznávacom programe sme pokračovali časťou náučného chodníka smerom ku Vikartovskému mlynu. Opäť sa nám naskytli nádherné výhľady na terasovité políčka pri obci a na opačnej strane výhľady na Kráľovú hoľu. Po asi polhodine sme prišli do cieľa. Postupne sme sa usadili v priestoroch reštaurácie a o chvíľu dorazili aj účastníci z Panskej hole. Načasovanie teda dopadlo na výbornú a začala tretia časť programu, po slávnostnom príhovore predsedu klubu a prípitku začalo hodovanie. Pohostenie bolo netradičné, veľmi chutné a bohaté. Nechýbala ani hudba a tanec. Kto mal chuť na trochu pohody a ticha po dobrom jedle, mohol sa osviežiť vo vode Čierneho Váhu a posedieť si na slniečku na tráve či v altánku. Čas tak rýchlo zbehol, až nás pán šofér musel naháňať, aby sme nastupovali do autobusu. Rozlúčili sme sa teda s krásnym krajom nášho Slovenska a milými hostiteľmi. Dvojhodinová cesta do Košíc dala možnosť spracovávať všetky zážitky dnešného dňa a rozmýšľať o mieste, kde uskutočníme ďalší ročník klubového dňa.
|
|